Igor Tinák

Ako vidíme? A ako rozoznávame farby? Svetlocitlivé čapíky v sietnici oka zachytávajú svetlo odrazené od predmetov v našom okolí. Čapíky v ľudskom oku sú najcitlivejšie na tri farby: červenú, zelenú a modrú (RGB). Zo vzájomného pomeru množstva svetla v týchto troch vlnových dĺžkach vytvorí mozog informáciu o farbe objektu. Listy stromu, ale aj starý železničný vagón odrážajú podobný pomer troch základných farieb RGB, preto ich náš mozog identifikuje ako zelené. Ale živočích, ktorého oko je citlivé na iné vlnové dĺžky ako ľudské oko, vidí farby inak. Tak napríklad oko mačky nie je citlivé na červenú farbu, všetko čo je červené vidí tmavé. To ale neznamená, že ostatné farby vidí tak ako my. Stačí malý pokus v grafickom editore: ak z farebnej škály stiahneme červený kanál, tak sa samozrejme zmenia všetky farby, nie len červená.

A teraz si predstavme, že na Zem pricestuje mimozemšťan, ktorý má oko citlivé na vlnové dĺžky pre naše oko už neviditeľné. Ako by videl náš svet?

Na farebnej infra-fotografii listy stromu ľudským okom bežne vnímané ako "zelené", sa javia svetlé až biele, pretože listy odrážajú veľké množstvo infražiarenia. Ale železničný vagón bežne tak isto "zelený" ako strom sa javí modrý, nie biely. A ako je to s jasom? To čo odráža najviac IR vlnenia sa na fotke javí bledé až biele (napr. zeleň obsahujúca chlorofil), a to čo IR vlnenie pohltí, teda odrazí na snímač fotoaparátu málo IR lúčov, je tmavé (napr. voda, obloha).

Tieto dve fotografie boli urobené v rozmedzí 1 minúty, za identických svetelných podmienok, a sú bez akýchkoľvek úprav:

Ktorá realita je správna? Ja vnímam IR fotografiu ako iný vesmír, ako určitú alternatívu k "verným farbám". Svet infračervenej fotografie je krajina fantázie kde je možné všetko.